Ulička remesiel

Autor: Martin Šuraba | 21.5.2020 o 2:09 | Karma článku: 4,77 | Prečítané:  459x

„Mesto je o tejto rannej hodine vyumývané, nažehlené, učesané ako vážený úradník po raňajkách, keď sa poberá do úradu. Milé mesto, moje najmilšie.“ (Sándor Márai – Košická pochôdzka)

Košice majú v sebe nádherný pôvab. Mesto sa zmodernizovalo. Po Hlavnej ulici už nechodia električky a mesto si žije životom 21. storočia. Avšak časť mesta je ešte starobylá. Vôňa kaviarní, čaro svetiel, sedenie pri spievajúcej fontáne. A tá časť mesta vôbec nie je malá. Preto mám rád Sándora Máraiho. Pretože jeho predstavy a knihy o Košiciach ma vedia zohriať. Aj časť Sándora Máraiho je tak trochu časťou mojou. (Úplne sa zhodnem s jeho vetou. Milé mesto, moje najmilšie.)

Mesto má psychoterapeutickú atmosféru, pretože vždy nájdete kúsok niečoho, kde sa skryjete. Jednou z najkrajších skrýš je tajná ulička. Ona vlastne vôbec nie je tajná, pretože o nej vie celé mesto. V lete nás sprevádza farbami a v zime vyzerá ako z rozprávky. Moja drahá Ulička remesiel.

Ulička remesiel kreslí moju fantáziu od mala. Kedysi som si ju prestavoval. Zaspával som s pocitom, že tam bývajú a sídlia remeselníci. Obuvníci, kožušníci, garbiari, hrnčiari, kováči. Hobľovalo sa tu drevo a keďže to bolo blízko rieky, na tej ulici bol aj pekár. Múku mu doniesli zo starého mlyna. Kde bol v Košiciach mlyn? Jednoduchšiu indíciu ani snáď nemôžeme nájsť, keďže je podľa starého mlyna pomenovaná ulica.

Vždy sa cítim na Uličke remesiel ako malý chlapec. Plný predstáv, hanblivosti s jablkom v puse skúmam zákutia Uličky remesiel.

Ktovie aké príbehy sa tu odohrali. Naozaj tu žili kováči? Chodila tu mlynárova dcéra alebo statočný opát od Dominikánov? Alebo starobylý pivovarský rod od Seburgiho?

O Košiciach sa zvykne rozprávať povesť o košickom katovi. Košický kat mal odťať hlavu dievčine, lebo zhrešila. V skutočnosti nič neurobila, len sa nechcela sľúbiť radnému. Bol to chlipník, necudník, nehanebník, smilník, spustlec, sviniar, zvrhlík. Obvinil ju z čarodejníctva, a tak ju hodili do žalára. Škrapúň to bol a mal nešťastný život spomínaný radný. Kat sa však do mladej čarodejnice zamiloval. Spoločne ušli a nikto ich nevidel.

Odohralo sa to na Uličke remesiel? Určite nie, ale akosi mi k tej tajomnej uličke patrí.

Taká je naša Ulička remesiel. Ulička príbehov, úsmevov, remesiel, nádhernej kaviarne, tajomného antikvariátu a plná skrýš, kde sa dá ukryť, keď sa chceme bozkávať. Farebná v lete a rozprávková v zime.

Patrí k mestu a snáď nie som jediný Košičan, ktorý má k uličke slabosť. Je to snáď jedno z najmagickejších miest v meste.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Tomáša Prokopčáka

Prevrat na STU

Na Slovenskej technickej univerzite sa pokúsia odvolať rektora.


Už ste čítali?