Chlieb s masťou a cibuľou

Autor: Martin Šuraba | 4.8.2020 o 23:49 | Karma článku: 6,66 | Prečítané:  1798x

Bol som sa prejsť po okolí. Ako to tak býva, zatúlal som sa. Vlastne som sa aj stratil, ale nechcelo sa mi vyťahovať GPS. Celkom sa mi to páčilo.

Všade okolo mňa stromy, a tak som sa vybral po cestičke, ktorá bola pri nich. Dostal som sa do dediny, názov nie je dôležitý. Pomaličky som sa pozeral z kopca, kde je kostol, cintorín a krčma. To som ešte netušil, že ma niekto očumuje. Dedinská, zatúlaná mačka sa na mňa pozerala. Chvíľu sme na seba hľadeli, ona prišla trochu bližšie. Oňuchala mi tenisky, hodila po mne pohľad a ušla.

Ako som tak kráčal k zastávke SAD, mačka ma dobehla. Keď som zastal, zastala aj ona. Povedal by som. Tvárila sa, že si ma nevšíma, ale viem, že mačky sú snáď najviac zvedavé zvery na svete. Pozrel som sa za seba, ale dala mi pocítiť, že ju otravujem. Umývala sa, jasne mi dala najavo, že má dôležitejšie činnosti na práci.

Cítil som ju za sebou a, keď som sa dlhšie nepozrel za seba, zamňaukala. Z jedného domu vybehlo dievča. Skoro ju zrazilo auto, ale s veľkou radosťou utekala ku svojej mačke. To bolo lásky. Mačka sa v momente prestala umývať a neuveriteľne priadla.

„Kde si zasa bola?“ hrešila ju majiteľka, ale mačka jej odovzdávala svoju lásku. Preto jej bolo odpustené všetko.

S mačkou sme na seba chvíľku hľadeli, zoznámil som sa s dievčaťom. Dozvedel som sa, že ten malý anckrist jedného dňa ušiel z domu na výlet. Dva dni ju nikto nevedel nájsť a nakoniec sa mačka našla. Vraj vďaka mne.

„Nechcem byť dospelá,“ prezradila mi. Mačka veselo zamňaukala.

„Prečo?“ bol som zvedavý.

Mačka sa umývala, občas sa na nás pozrela.

„Dospelí sú nudní. Vôbec sa nevedia tešiť, tisíckrát o jednej veci rozprávajú a najmä chcú zaujať. Neustále sa porovnávajú a každému chcú ukázať koľko toho majú,“ prezradila mi.

Potom mi rozprávala, že ich mačka najradšej spí v práčke. Čas od času chodí do kurníku, ale ich sliepky sú s ňou kamošky. Keď jej oco pozerá futbal, mačka skáče po obrazovke a chce zožrať rozhodcov. Takisto majú nerozbitné gule na vianočnom stromčeku, pretože raz počas štedrej večere sa mačka rozhodla byť ozdobou vianočného stromčeku.

Ja som jej rozrával, ako som strávil noc s jednou mačkou. O štvrtej ráno si na mňa sadla, priadla a chcela sa hrať. Hrať na to, že Martinov nos je myš a prečo by si nezapoľovala.

„Každopádne, tá mačka ma naplnila toľkou láskou, radosťou a smiechom. Párkrát ma zobudila svojim mňaukaním preto, aby sa presvedčila, že žijem,“ zaspomínal som si.

„Tento malý tvor, keď bola mačiatkom, z ničoho nič chytila moju nohu a nepustila ma. Keď som sa pohla, jej sa to dotklo a urazene šla preč. Pokiaľ som však hodila na podlahu nejakú jej hračku, už sme boli najlepšie kamošky,“ smiala sa.

No, a tak som sa pobral na autobus, mačka medzitým zaspala niekde v tráve.

„Keď vyrastiem, nechcem byť dospelá,“ povedala hlasno

„Veď to nemusíš. Vezmi si túto mačku. Je dospelá, tvári sa vznešene. Ale skús pred ňu postaviť šnúrku alebo papierovú tašku. Vtedy sa v nej odohrá to malé mačiatko,“ usmial som sa.

Podal som jej ruku a povedal, že musím ísť.

„Čo budeš dnes večerať? Chutí ti chlieb s masťou a cibuľou?“ opýtala sa.

Tak som si kúpil lístok, sadol si k oknu a usmial sa. Chlieb s masťou, sedenie pri okne, túlanie sa po okolí a vôňa stromov. Niektoré veci vo mne stále ostanú. Vždy bude vo mne malý chlapec. Ono sa to nezmení a myslím, že ani nechcem.

Hravosť, zvedavosť, radosť z objavovania a geniálny chlieb s masťou, cibuľou! Bol to veľmi pekný deň.

PS: Blog venujem svojej kamarátke Katke, ktorú s nesmiernou láskou hrozne rád provokujem a píšem jej o 9.tej večer, že mám chuť na škvarky, husacinu alebo na krkovičku s kapustou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo vybral Kočner z trezoru? Polícia si dôležité video vypýtala neskoro

Kamerové záznamy z bánk sa automaticky ničia po 13 mesiacoch.

Cynická obluda

Boris Kollár radí s knihou

Absurdnejšia výhovorka, ako že sa Haščák a Kollár stretli pre knihu by už bolo len ak by sa stretli, aby robili jazykové korekcie.


Už ste čítali?