Pred 43. rokmi bola úplne obyčajná streda

Autor: Martin Šuraba | 10.8.2020 o 18:45 | Karma článku: 2,37 | Prečítané:  795x

„Bol to obľúbený hráč môjho otca. Ani si neviete predstaviť, akú radosť som mu robil, keď bol mojim trénerom.“ (Steven Gerrard)

V roku 1977 bol Liverpool červený nielen za riekou Mersey, ale po celom Anglicku. Vlastne po celej Európe. Pokiaľ ste niekde čítali, počuli alebo spievali Rome 1977, tu to všetko začína. Reds prvýkrát získali Pohár majstrov európskych krajín a Bob Paisley sa usmieval ako detektív Columbo so svojou cigarou. A to ešte neprišiel 10. august 1977.

V stredu 10. augusta 1977 bola obyčajná streda. Tunelom na Anfielde prešiel mladý, usmievajúci Škót. Určite ani on sám netušil, že o niekoľko rokov bude jednou z najväčších legiend klubu.

Kenny Dalglish prišiel zo škótskeho Glasgowa a stal sa obrovskou hnacou silou Liverpoolu. Škoda, že som nežil v jeho dobe. Ja to všetko poznám len z rozprávania alebo čítania článkov.

Veľmi sa mi páčil film Will. Je to futbalová rozprávka o chlapcovi, ktorý sa dostane na finálový zápas do Istanbulu. Koniec nebudem prezrádzať, ale stretne sa tam práve s Kennym Dalglishom. Will sa mu priznal, že vie o tom góle v roku 1986 na Stamford Bridge. King Kenny sa na neho usmial a povedal mu: „A vieš, že si tvojho otca pamätám? Ten, čo najviac kričal!“

Kenny Dalglish bol vynikajúci futbalista, svojho času jeden z najlepších na svete. (Len tak mimochodom, všimnime si prosím, koho to bola doba.) Každopádne, fanúšikovia Liverpoolu sú Kennymu vďační za niečo úplne iné. Za to, prečo sa stal kráľom Anfieldu.

Koncom 80. rokov sa odohrali dve obrovské tragédie. Najprv Heysel a potom Hillsborough. Kenny Dalglish bol najmä pri tragédii v Hillsborough obrovskou oporou.

10. augusta 1977 prišiel do Liverpoolu mladý, usmievavý Škót a nikdy z toho klubu neodišiel. Mohli by sme mu zagratulovať, ale spravme to naopak. Vďaka nemu je Liverpool klubom, v ktorom nikdy nebudeme kráčať sami. Môžeme si gratulovať a radovať sa z odkazu, ktorý klubu doniesol titul po 30. rokoch.

Sú futbalisti, ktorých si svet bude pamätať za góly, štatistiky a rekordy. Ďaleko vzácnejší futbalisti sú tí, ktorí z klubu urobili srdcovú záležitosť. Keď Reds vyhrali titul po 30. rokoch, Klopp povedal, že to je pre Kennyho a Stevieho. (Myslím, že netreba vysvetľovať prečo.)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Špeciálny prokurátor Kováčik ide do väzby, rozhodol súd

Súd zobral do väzby aj druhého obvineného Norberta Pakšiho.

Komentár Tomáša Prokopčáka

Prevrat na STU

Na Slovenskej technickej univerzite sa pokúsia odvolať rektora.


Už ste čítali?