reklama

Kaviareň a zápalky

V Košiciach fúkal jesenný vietor. Pršalo, a hoci mal človek dáždnik, veľmi mu nepomohol. Ja som mal celý deň pocit, že to mesto snáď nemá kanály. Nohy som mal mokré, premočené a strašne som potreboval teplý čaj

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Hlavná ulica je nádherná, ale nie, keď prší. Vonku lialo, cítil som sa unavene. Nahmatal som si vo vrecku zápalky, ale boli úplne mokré a krabička rozožratá. Kaviarne boli preplnené a tam, kde mali teplú polievku, už nevarili.

Zašiel som za roh a stratil sa v tajných uličkách. Pozrel som sa bližšie a bola tam kaviareň, ktorú som nikdy predtým nevidel. Svietili tam sviečky, dymilo sa z komína a zacítil som zeleninovú polievku. To je moje milované mesto. Presne takto si predstavujem jeseň v Košiciach, keď vonku leje a ja sedím v kaviarni.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Otvoril som dvere, premočený kabát som si odložil a nadýchol sa vône. Okrem kávy tu voňalo niečo, čo mi pripomenulo detstvo. Kúrili v peci, na ktorej sa vyvaľovala trojfarebná mačka. Všimla si ma, pozrela sa, žmurkla, otočila sa a spala ďalej.

Sadol som si za stôl a zacítil vôňu zeleninovej polievky. Prišla, nabrala mi a nechala, nech ovoniam dym z polievky. Usmiali sme sa na seba a ja som nadobudol pocit, že sme sa už niekedy videli. Poprosil som si lipový čaj, aby som neochorel. Vytiahla odniekiaľ bylinky, lipový med a zaliala horúcou vodou. Nádherná vôňa, ktorá sa rozvoniavala po celej kaviarni.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tajomstvo útulných kaviarní mi dodáva pocit bezpečia. Útulná komôrka, kde cítiť lipový čaj mi ukazuje detskú izbu, akú som vždy chcel mať. A to miesto presne tam bolo. Bol tam veľký stôl, na ktorom dymila polievka. Zapršané okná pôsobili upokojúco, horela pri nich sviečka. Sviečky majú upokojujúci atmosféru.

Oproti bola obrovská knižnica a na peci spala mačka. Párkrát sa zobudila, poolizovala sa, ale nevenovala ničomu pozornosť. Odkiaľ ja poznám to dievča? Vedela, že mám rád lipový čaj, zeleninovú polievku a jablkový koláč. Zohriala ma. Párkrát sme sa na seba usmiali a nič sme nepovedali.

Prišiel čas, keď sa zatvorila kaviareň a ja som si na seba obliekol kabát. Nebol už premočený, ba naopak. Voňal bylinkami a vo vrecku som našiel úplne suché zápalky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zapýrila sa.

„Niekedy môžem zohriať aj ja teba, chlapec so zápalkami,“ povedala mi.

„Chýbala si mi,“ prezradil som jej.

„Veď sa môžeme vidieť aj častejšie. Stačí mať otvorené oči,“ zašepkala.

Už sme sa na seba nepozreli, lebo sme sa obaja strašne červenali.

Kráčal som z kaviarne domov a dal si nový záväzok. Ochraňovať zápalky, nikdy nevieme, kedy ich opäť Dievčatko so zápalkami bude opäť potrebovať. Keď som zaspával, usmieval som sa. Áno, som chlapec so zápalkami a nikdy z neho nevyrastiem.

Martin Šuraba

Martin Šuraba

Bloger 
  • Počet článkov:  654
  •  | 
  • Páči sa:  231x

Prebíjaný fiškál ;) Zoznam autorových rubrík:  Malý princČeskí herciSúkromnéNezaradenéknižný svetturistický blogDievčatko so zápalkamibehanie

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu