Ukrytá fľaša na Letnej

Autor: Martin Šuraba | 13.10.2020 o 22:29 | Karma článku: 2,71 | Prečítané:  664x

Jedného dňa bolo v Prahe strašne horúco. V parku na Letnej tieklo pivo prúdom a ľudia sa pri tom stole menili.

Bola to skupina ľudí, kde sa chlapci radi predvádzali. Sedelo tam asi 6 chlapov a dve ženy. Piati sa porovnávali, kto viac žien a tie ženy sa smiali. Celé to inak malo taký efekt, že všetci sa vysmievali z jedného, ktorého nechala milá. Volal sa Roman.

Potom k nim prišiel ďalší chlap. Podal si ruku s tým, čo sa mu všetci smiali. Ostatných si nevšímal, ani na nich nepozrel. Volal sa Vlado.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa Romana.

„Nechala ho tá, čo sa s ňou videl dvakrát,“ vykríkol jeden z tej partie a utrúsil nejakú historku. (Moderný jazyk by to nazval štipľavou poznámkou, ja to nazvem, že to je prízemné a trápne.)

„Neboj, príde aj Maťo a vieš, aký je ukecaný,“ povzbudil ho Vlado.

Predstava, že príde Maťo, ho potešila. Maťo bol veľmi sociálny a človek mu mohol povedať čokoľvek. Keby ten Maťo chodieval do tej Prahy častejšie.

Partia sa rozlúčila, urobili ešte nejaké gesto a odišli. Nazvali ho teoretikom a tým, čo nikdy ženu mať nebude. Skrátka a dobre, platí to, čo som napísal o pár riadkov vyššie. Charakter takých ľudí ani netreba rozvádzať, väčšinou veľmi rýchlo ukážu, že žiaden nemajú.

Za pár hodín tam sedel s inými ľuďmi. Maťo dosť hlasno komentoval jedálny lístok, niektoré dievčatá sa srdečne smiali a bolo cítiť z ľudí vnútorný pokoj. Zhovárali sa, čo zažili, kto kde bol, a tak. Mal pocit, že to sú ľudia, ktorí sú mu bližší. Vlado sa tam naťahoval s nejakou babou, elegantne medzi sebou kľučkovali.

„A ty, čo máš nové?“ opýtal sa ho Maťo.

„Nechala ma frajerka,“ povedal a potom sa začal ospravedlňovať, že to vlastne ani nebol vzťah a podobne.

„Ok, to je blbé. Ale nechystáš sa urobiť si niečo zlé?“ opýtal sa ho Maťo s pohľadom ochrancu.

„Čo myslíš?“ nerozumel Roman.

„Napríklad si strčiť hlavu do cirkulárky, skočiť do Vltavy alebo iné veci,“ skočil im do reči Vlado.

„Už si to skúšal?“ podpichla ho tá baba, s ktorou sa tak hravo doberali.

„Pre Boha, to nie. Čo ste normálni? Ale, keď to je smiešne. Pokojne vám to poviem, ale budete sa mi smiať,“ skríkol zo seba.

Celý stôl sa na neho pozrel, všetci boli ticho a každý ho pohladil pohľadom. Pokojne si ho vypočujú, keď chce o tom hovoriť. Roman sa však hanbil a nedokázal o tom rozprávať. Pochopili, pretože oni pochopili všetko. Niekedy človek stretne ľudí, ktorým nemusíme nič hovoriť a oni to o nás vedia.

Chvíľku ticha ukončil Vlado svojim typickým prejavom.

„Keď sme už pri tom, tí, čo tu sedeli pred vami, tí by si mohli strčiť hlavu do cirkulárky.“ pošepkal dramaticky Vlado.

„Ty máš nápady,“ kýval hlavou Roman.

„Máš pravdu. Kto by ten brajgel upratoval?“ opýtal sa Vlado.

„Čo sa stalo?“ bol zvedavý aj Maťo.

No a tak mu povedali o tom, ako sa z neho smiali, aký je teoretik a podobné hlúposti.

Maťo s Vladom sa na seba pozreli. Poznali sa dlho, preskákali si spolu toho dosť a vedeli, kedy, čo a, ako povedať. Obaja premýšľali, kto začne. Nadávať im? Vyhrážať sa im, alebo si nájsť ich mená a prihlásiť niekam? Načo?

„Poďme to postaviť inak,“ začal Vlado.

„Ako inak?“ opýtal sa Roman.

„Opačne!“ navrhol Maťo.

„Vieš, ty si bol zamilovaný a láska si ťa podmanila. Bojoval si a, keď to nevyšlo, skalmalo ťa to. Ako každého jedného z nás. O takých veciach sa začni rozprávať s ľuďmi. Je nás celkom dosť, ktorí vedia, ako to bolí. Ale nič sa neboj, nič si nepripúšťaj, oni nemajú pravdu, je to úplne opačne,“ začal Vlado.

„Teória je skôr to, keď to niekto nezažil, o nič nebojoval a potom sa vysmieva. Je to nesmierne úbohé. To oni sú teoretici, nie ty! Nehovoriac o tom, aká podpásovka je to od nich,“ doplnil ho Maťo.

Doniesli fľašu Diplomatica. Začali to piť, každý sa usmial za ten trpký a zároveň krásny príbeh úletu. Roamanovi bolo lepšie. Dopili ten rum, mali chuť na ďalší. Aj uvažovali či nezbehnú po niečo také. Naťahovali sa o tom, kto skočí kúpiť rum. Akurát Vlado bol ticho, pozeral sa na tú fľašu.

„Kedysi som chodieval na plavby,“ začal svoj monológ a nikto ho nechápal.

„To ti z celého srdca gratulujeme, ale nechceme ísť kúpiť ďalšiu fľašu?“ spýtal sa ho Maťo.

„Ale to neboli obyčajné plavby. To bolo v nejakej kaviarni. Stretávali sme sa tam každý štvrtok a pili sme rum. Plavba znamenala, že sme pili rum. Raz doniesli Krakena, inokedy Diplomatico a podobne. Potom sme sa dopočuli, že pijeme rum, ktorý plával v sude asi 10 rokov. Keď tu sedím a držím tú fľašku, uvedomujete si, že aj my sme plávali? A možno až oveľa ďalej ako táto fľaška?“ začal.

„Veď všetci, čo sme tu, sme si spomenuli na svoje lásky. Na to, keď si nás láska podmanila? Nehovorte mi, že tie úsmevy pri pití z fľašky nepatrili spomienke? Alebo možno to ani nebola spomienka, možno sme si spomenuli len na niekoho, kto šiel po ulici okolo a dodnes milujeme ten úsmev. A to bolo svojim spôsobom to cestovanie. Čo, keby sme sa všetci podpísali, hodili papieriky do tej fľašky a zakopali ju? Myslím, že my všetci sme si celkom podobní“ pozrel sa všetkým do očí a usmial sa. Niečomu takému sa nedalo povedať nie.

Fľašku zakopali, potom vypili ešte ďalšiu a tam si už aj nejaké príbehy povedali. Roman mal dobrý pocit. Uvedomil si, ako ho to s nimi spojilo. Trochu ho to uvoľnilo.

No a, ako to dopadlo s Vladom a tým dievčaťom, s ktorým sa doberali?

„Napísal si tam dúfam moje meno,“ uštipačne ho provokovala.

„Konečne sme v Prahe. Nebol som tu už tak strašne dlho,“ povedal jej mierne opitý a unavený.

„Ty si tu študoval, nie?“ spýtala sa ho so záujmom.

„Vlastne áno,“ usmial sa.

„Dievčatá si isto ťahal do alchymistickej Prahy a tam ….“ nedokončila to.

„Alchymistická Praha, to som už tak dlho nepočul! Ach áno, Tycho Brahe, Johannes Kepler, Edward Kelley a Golem,“ zasnil sa.

„Nevykrucaj sa! Ešte stále nemám odpoveď,“ pousmiala sa.

„Alchymistická Praha v renesancii. Keď som ťa dnes stretol, zistil som, že sa začala odohrávať tá skutočná renesancia,“ a chytil ju za ruku.

„Pôjdeme teda hľadať Golema?“ silno stisla tú ruku a obaja sa smiali.

PS: Tá fľaša tam je dodnes ukrytá

Obrázok: https://rondiplomatico.com/rums/mantuano/ 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Špeciálny prokurátor Kováčik ide do väzby, rozhodol súd

Súd zobral do väzby aj druhého obvineného Norberta Pakšiho.

Komentár Tomáša Prokopčáka

Prevrat na STU

Na Slovenskej technickej univerzite sa pokúsia odvolať rektora.


Už ste čítali?