Epidémie v dejinách

Autor: Martin Šuraba | 8.3.2021 o 9:30 | Karma článku: 2,30 | Prečítané:  232x

Keď som zobral do ruky knihu Epidémie v dejinách, začal som si zapisovať otázky. K odpovediam som sa dostal počas čítania.

Bola chrípka alebo žltačka už v praveku? Ako to bolo s hygienou pri zániku starého Ríma? Ako sa rozšíril mor po celej Európe? Poznáte príbeh špinavej plienky z 19. storočia? Čo chrípky? Koncom 19. storočia zabíjala ruská chrípka po tisícoch. O pár rokov neskôr prišla chrípka, ktorá nezabíjala v tisícoch, ale v miliónoch. Ak vás zaujímajú odpovede na otázky, začítajte sa aj vy do knihy Epidémie v dejinách.

Epidémie v dejinách je kniha, ktorá sa pozerá na jednotlivé obdobia dejín. Cieľom knihy je poukázať na históriu prostredníctvom chorôb, ktoré prerástli v epidémie. Na úvod by som rád upozornil, že kniha sa číta ľahko, všetky potrebné veci sú vysvetlené. Je aj vhodne ilustrovaná dobovými obrázkami. Prečítať si ju môže ktokoľvek, text je písaný populárno-náučným štýlom. Pevne verím, že sa dozviete mnoho hodnotných informácií.

Jednotlivé obdobia sú rozdelené periodicky. Na praveké epidémie odkazujú rôzne archeologické náleziská. Podľa výskumov sa v praveku objavila hepatitída, ale aj niečo oveľa horšie. Baktéria, ktorú poznáme pod názvom yersinia pestis. (K nej sa dostaneme neskôr, najmä však v 14. storočí.)

Kniha dosť často odkazuje na vojenské dejiny. Obdobie vojen boli veľmi prínosné pre šírenie epidémií. Obrovská migrácia, prakticky žiadna hygiena, večne vyčerpaní ľudia a podobne. Podobne dostávame odpoveď na otázku, ako to bolo na konci starého Ríma s hygienou obyvateľstva?

Keď som už spomenul baktériu yersinia pestis, mnohí z vás viete, že ide o baktériu moru. „Poznáme viacero foriem moru a ten, ktorý prevažoval, sa nazýva bubonický.“ (Epidémie v dejinách, 2020, s. 92) Mor sa šíril prakticky celou Európou. Zaujímavou kapitolou je aj „Ako čierna smrť ukázala charakter katolíckej cirkvi“ (Epidémie v dejinách, 2020, s. 102).  Dozvieme sa v nej, že niektorí cirkevní hodnostári kázali o hriechoch, ktoré môžu za pôvod choroby. Zároveň však treba podotknúť, že boli kňazi, ktorí sa starali o chorých, niektorí za túto službu zaplatili životom. Mor je v knihe spracovaný veľmi dobre z mnohých hľadísk vrátane pochovávania.

Epidémie sa šírili veľmi nebezpečne najmä preto, lebo šlo o neviditeľných nepriateľov. Keď prišli Európania do Ameriky, pôvodné obyvateľstvo nepoznalo mikróby starého sveta, a preto mnohí zomierali na mnohé choroby. Dokonca aj pri dobývaní Aztékov a Inkov mali Indiáni problémy s novými prejavmi ochorení vrátane kiahní.

Pravé kiahne sú takisto veľmi dobre spracované vrátane príbehu o kravách. Ľudia zistili, že ak dieťa sa nakazí kravskými kiahňami, nedostane už tie, ktoré ľudstvo hubilo stáročia. „V severonemeckom mestečku Starkendorf pri Kiele zaočkoval napríklad učiteľ Plett v roku 1791 kravskými kiahňami tri deti. Aj v Anglicku bola známa ochranná sila kravských kiahní. V roku 1774 očkoval touto vakcínou anglický nájomca Benjamin Jesty manželku a dvoch synov. Najväčšia sláva v odbore patrí Edwardovi Jennerovi (1749-1823), ktorý si ako vidiecky leár v Berkley takisto všimol, že dojičky, ktoré sa nakazili vírusom kravských kiahní, tie pravé kiahne už nedostali.“ (Epidémie v dejinách, 2020, s. 169) So slovom vakcinácia súvisí aj pôvod slova. Krava sa po latinsky povie vacca.

Okrem moru a kiahní, prišla do Európy ďalšia baktéria, ktorá zabíjala. Názov dostala Vibrio cholerae. Kapitoly o cholere sú takisto veľmi dobre spracované vrátane Uhorska v 19. storočí. Napríklad aj informácie o sedliackom povstaní z roku 1831.

S cholerou súvisí aj príbeh špinavej plienky. V roku 1854 sa v Londýne život s manželmi Lewisovcami nemznal. Prvorodený syn zomrel a dcéra Frances takisto začala byť po polroku chorľavá. Vystrašená matka poslala po lekára. Špinavé plienky hodila do horúcej vody a tú vyliala do žumpy. Za následok to malo 616 mŕtvych. Žumpa bola veľmi blízko pitnej vody a baktérie cholery sa v špine rýchlo množili.

Veľmi tragický príbeh má svoje svetielko na konci tunela. V Londýne našťastie žil John Snow, lekár, ktorý zistil, že žumpa a pitná voda sú veľmi blízko seba. Pitnú vodu zo studne, ktorú naberali, bola smrteľná. V oblasti však bolo 70 robotníkov, ktorí sa nikdy cholerou nenakazili. Pracovali v pivovare, a tak mali nárok na grátis pivo. Hasili svoj smäd pivom a nie vodou zo studne.

V knihe sa nachádzajú aj informácie k irskému hladomoru. Nešlo tu o žiaden vírus alebo baktériu, írsky hladomor bol epidémiou, pri ktorej sa nenakazili ľudia. Šlo o neúrodu zemiakov, pretože ich napadla pleseň. Ľudia hladovali a časom sa množili občianske nepokoje. Okrem hladomoru ľudia trpeli aj chorobami a poniektorí verili, že za írsky hladomor môžu Angličania.

V inej časti sveta zabíjal iný zabijak. Tisícročný zabijak z pralesa, námorníci ho volali žltý Jack a my chorobu poznáme pod menom žltá zimnica.  

Osobne som knihu čítal niekoľko týždňov, dozvedel som sa mnoho poznatkov.

Posledné kapitoly knihy charakterizujú choroby a spoločnosť v 20. storočí. Na prelome storočí ľudstvo prekonalo chorobu, ktorá sa volala Ruská chrípka. Rozšírila sa do celého sveta a zabíjala v tisícoch. O niekoľko rokov neskôr prišla ďalšia chrípka, tá však už zabíjala v miliónoch.  Počas prvej svetovej vojny sa už v zákopoch objavili vojaci, ktorí trpeli horúčkami, kašľom a podobne. „Španielsko bolo počas prvej svetovej vojny neutrálnou krajinou. Na rozdiel od bojujúcich štátov teda tlač nepodliehala vládnej cenzúre. Zároveň nemalo potrebu výskyt nového ochorenia pred svojimi občanmi utajovať.“ (Epidémie v dejinách, 2020, s. 231)

Kniha Epidémie v dejinách je výborným spracovaním myslenia ľudí počas histórie. Nejde len o dielo, ktoré mapuje epidémie, spomínajú sa očkovania, spoločnosť, politika, ba aj vojenské bitky. Veľmi dobrá kapitola je aj o Napoleonovi, ktorého v Moskve nečakal len generál zima, ale aj maršál týfus. Som veľmi rád, že som si ju prečítal a odporúčam komukoľvek. Na konci knihy je obrovské množstvo prameňov, z ktorých autori čerpali.  A to som ešte mnoho neprezradil.

Kde ju kúpiť?

Martinus:   https://www.martinus.sk/?uItem=747255&z=81XMBP&utm_source=z%3D81XMBP&utm_medium=url&utm_campaign=partner

Artforum: https://www.artforum.sk/katalog/143286/epidemie-v-dejinach

info z vydavateľstva: https://premedia.sk/sk/literatura_faktu/epidemie_v_dejinach

Kníhkupectvo Mrkvička: https://www.mrkvicka.sk/historicke-o-minulosti/epidemie-v-dejinach/

Informácie o knihe:

Autori: Lucia Benediková, Branislav Kovár, Oliver Zajac

Názov: Epidémie v dejinách

Počet strán: 296

Vydavateľ: Premedia

Rok vydania: 2020

ISBN: 9788081598364

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Megalomanské projekty

Príbeh o tom, ako sa z Bratislavy takmer stalo európske Las Vegas

Metropolis zapadol prachom.

Dnes píše Matúš Ritomský

Dovoľme si hovoriť o konci pandémie

Na prekonanie poslednej fázy pandémie potrebujeme rozumný optimizmus.


Už ste čítali?