Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Dievča, čo milovalo atramentové pero (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

do dnešného dňa najradšej píšem atramentom, používam však už bombičkové perá:) ľahšie sa s nimi manipuluje. ale nič sa nevyrovná písanému textu, napísanému atramentom :)
 

 

ja som mala svojho casu taky impresionisticky:) atrament. (vyhrabala som kdesi velmi staru flasku atramentu a uz nebol modry, ale takej modrozelenosedej farby, velmi zaujimavy, bol takej farby ako tiene na impresionistickzch obrazoch:)
 

 

jeeeej, to je ďalšia vec, ktorú zbožňujem, najmä monetove záhradné obrazy :) prekrásne farby, odtiene, štýl maľby :)
taký atrament by som brala :)
 

 

uz som ho minula...:)
 

 

do dnesneho dna?:)
 

 

a stále :D najlepšie pero na písanie :D
 

 

ja som si minule kupil :)
 
Hodnoť

Pekné. :-) Ale nereálne.

Také veci sa jednoducho nedejú, prípadne len veľmi zriedkakedy. A úprimne, keby si ku mne nejaká prisadla v električke, celá usmiata, a začala by do mňa zabŕdať alebo so mnou flirtovať, asi by som sa zľakol alebo ušiel. Najskôr by mi napadlo, že je taká odvážna a veselá, lebo ma chce lanáriť do nejakej sekty (možno by vytiahla aj nejaký nasladlo-vlezlý časák "so všetkými odpoveďami") alebo preto, lebo je chúďa hyperaktívna a manio-depresívna. :-( Smutné, že práve tieto možnosti by sa mi zdali oveľa reálnejšie, lebo neraz je to skrátka tak. :-(

Prepáč, možno zo mňa hovorí cynizmus. :-) Je to pekný príbeh, milý, ale pochybujem, že by sa niekedy stal v realite. A podľa mňa si môžeme za to všetko sami. Dalo by sa možno inak, bližšie k tomuto príbehu, ale ani muži, ani ženy podľa mňa nemajú na to, aby boli takto spontánni a zároveň plne úprimní.

Keď mňa raz či dvakrát nejaká začala oblbovať, hneď som sa od toho slušne dištancoval. Ja mám od prírody čuch na ľudí, a viem zacítiť, ak a keď sa niekto pretvaruje, už pekne z diaľky. Pri tom slušnom dištancovaní som vždy videl u druhej strany prekvapenie - nie smútok, že som im ranil srdce, či čo, ale skôr namrzené prekvapenie, že som tak rýchlo prišiel na to, že ma vodia za nos. Ja si vážim u ľudí úprimnosť. Ja som za každú srandu. Len nepovažujem za srandu to, ak za ňu iní považujú vlezlosť, neúprimnosť, či predstieranie priateľského záujmu o niekoho, najmä zraniteľnejšiu osobu. Ja našťastie zraniteľnejším nie som, ale je plno ľudí, plno žien i mužov, ktorí sú. Nie z naivity, ale z toho, že reálne správanie poniektorých nemá ani zďaleka súlad s tým, aké sú naše často skloňované spoločenské ideály a spoločenské normy. Často skloňované, ale málo rešpektované.

Ako sám hovorievaš v našich častých rozhovoroch, mnohí ľudia, mladí i starí, nehľadajú porozumenie, ale hľadajú za každú cenu drámu, stále majú potreby riešiť nejaké komplexy a "sr**ky". Bolo by pekné, keby nereálnym bolo to večné riešenie hlúposti a naopak reálnym by bolo hlbšie porozumenie, vzájomná úcta a neprikrášľovanie ničoho (ani pekného, ani menej pekného).
 

 

ja si myslím, že príbehy nemusia byť reálne, vychádzať z tohto sveta. každý má právo snívať. a zase, čo sa môže a čo nemôže stať?

blogy sú práve tým miestom, kde človek okrem úvah na rôzne témy, môže písať príbehy a vymýšľať si. Niektorí čitatelia tu hľadajú práve tie rozprávky, niečo pozitívne:)
 

 

realne ale podla mna nie je, ci sa nieco stalo alebo nestalo, ale to ako clovek pozera na svet a co tam vidi :)

n
 

 

ale to su uplne ine tipy ludi....

ti, ktori sa snazia oblbovat, zabavat sa, alebo si riesit ucty na nespravnom mieste, tych mi vlastne ani nie je luto...ano, suhlasim s tym, ze tychto ludi najviac trapi, ze si rychlo spozoroval to, ze sa na Tebe zabavaju a, ze s nimi nebudes hrat tie ich primitivne hry.

Vzajomna ucta tu stale je :) napriklad medzi nami dvoma :)
 

Veď viem. :-)

A čudujem sa, že sa ti (alebo tomu hrdinovi príbehu) nepokúšala dávna známa dať oveľa rýchlejšie najavo, kým je. Ja keby som ju už nevedel spoznať po tvári (človek sa od detstva môže dosť zmeniť), asi by som sa aj obával, čo si ku mne sadá nejaká pani, ktorá je celá žhavá do rozhovoru. :-p :-)
 

 

A tak dalsi a vec je aj ta, co z ludi vyzaruje....:)
 


Najčítanejšie


  1. Jozef Sitko: Kňažko (výstižne): „Idioti v politike“ 7 333
  2. Ondrej Putra: Samovraždy zamestnancov v kríze 3 827
  3. Dominika Dongova: Čo priťahuje ženy? Jeden muž mi dnes povedal.. 3 799
  4. Pavel Macko: Policajná inšpektorka klamala, čo využil stíhaný sudca Molnár 2 873
  5. Adam Nochta: „Odporný farizej“ menom Šeliga 1 870
  6. Věra Tepličková: „Choď a ospravedlň sa, povedali mi. Tak som išiel a ospravedlnil som sa.“ 1 828
  7. Jozef Černek: Doma turistom, úvod a plán 1 394
  8. Jan Pražák: Manželka a milenka 1 344
  9. Maroš Chmúrny: Užitočný vedľajší efekt Kollárovej diplomovky 1 267
  10. Martin Greguš: Načo sa zabudlo v "Sulíkovom podnikateľskom kilečku"? Prečo platíme za normy? 1 201

Rebríčky článkov


  1. Miriam Studeničová: O záhadnej identite neznámeho z evanjelií
  2. Denis Jacko: Malinový stret
  3. Lukáš Baloga: Čínsky akciový trh dynamikou rastu jasne prekonal USA aj Európu
  4. Július Kovács: Bödöra zavreli a ospravedlňujem sa. Plus Video, kto ich drží za gule?
  5. Miroslav Galovic: Slovenské Černobyle VIII. Bývalá psychiatrická liečebňa v Bytčici. Park a drevený pavilón.
  6. Jakub Tinak: Charles Bukowski a môj postoj
  7. Štefan Vidlár: Súdňí hňusoba
  8. Andrej Hossa: Inteligentné hodinky sú trendom súčasnosti!
  9. Július Kovács: Zabudnutý príbeh z východného Slovenska
  10. Ivan Čarnogurský: ŠTÁT, PRÁVO A VEREJNOSŤ


Už ste čítali?